Prečo dospievajúci venujú menšiu pozornosť tomu, čo im hovoria ich rodičia? Podľa novej štúdie ide o prirodzený proces zmien v ich mozgoch
„Počúvaš ma vôbec?“ Pravdivá odpoveď na rodičovskú otázku, smerujúcu k roztržitému puberťákovi, je podľa vedcov z americkej Stanfordovej univerzity: „Nie.“ Nejde ale podľa nich o výraz nezáujmu, schválnosti či škodoradosti. Podľa novej štúdie ide o dôsledok pozoruhodného javu, ku ktorému dochádza v mozgu dieťaťa okolo 13. narodenín.
Psychiater Daniel Abrams sa problematiku správania detí a dospievajúcich rozhodol preskúmať pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Vybrané skupine adolescentov púšťal rôzne hlasy a sledoval, čo sa v mozgoch poslucháča deje a ako mozgové centrá na konkrétny hlas reagujú. Nadviazal tak na vlastný výskum z roku 2016, v ktorom sledoval deti mladšie ako 13 rokov. U tých sa ukázalo, že ich mozgy dávajú hlasu matky úplnú prednosť.
Ako počujú tínedžeri matku?
V novej štúdii sa vedci tentoraz zamerali na teenagerov – preskúmali reakcie a správanie 22 dospievajúcich vo veku 13 až 17 rokov. Výsledky výskumu ukazujú, že u starších detí hlas matky stráca svoje pôvodné kúzlo. Teenageri oveľa viac sledujú a spracovávajú cudzie hlasy, ktoré následne využívajú pri budovaní sociálnej pamäte.
Bádatelia zistili, že väzba k matkinmu hlasu je u mladších detí narušená len výnimočne, napríklad kvôli stavom, ako sú autistické poruchy. V priebehu dospievania ale hrá hlas matky v mozgu dieťaťa stále menšiu rolu. Mozog teenagera sa preladí na hlasy cudzích ľudí a všeobecne vykazuje zvýšenú citlivosť k novým veciam. Tieto zmeny sú pritom prirodzenou súčasťou zdravého sociálneho vývoja dieťaťa, ktoré vedú teenagera k lepšiemu pochopeniu myšlienok a zámerov iných ľudí.
